nesmrteľnosť chrústa

Auparkové deti majú SWAG

8. august 2014 at 12:58 | Soreia
Aké ste mali detstvo? Bolo plné hier vonku a bláznenia v prírode? Dnešní dospievajúci to majú inak. Ich život je make-up, móda a nákupné centrá. Och, zabudla som, ešte Facebook.
Na tému týždňa som tentoraz nečítala žiadne články, takže netuším čo ostatní užívatelia píšu. Ja budem písať o dnešnej móde, nákupných centrách a Auparkových deťoch.

Takže neviem či to je takto aj v iných mestách alebo len v Košiciach, ale vytvorila sa tu istá skupina dospievajúcich, ktorí chodia do Auparku a iných nákupných centier.
Tieto Auparkové deti, namiesto toho aby robili záslužné aktivity, sa ponevierajú po kabínkach a WC ( občas sa tam napchajú aj desiati), kde sa fotia a potom hľadajú Wi-Fi, aby to mohli zverejniť na Facebook. Čo sa týka dievčat, na fotkách majú našpúlené pery, prsia von z trička, oči zmachlené...Väčšinou majú tieto dievčatá vyžehlené vlasy a taktiež kilo špirály a make-upu.

Títo auparkáči sa tvária, že majú SWAG (čo by zrejme malo znamenať štýl, ale pôvodne je to skratka od "Secretly We Are Gay" čo znamená sme tajní gejovia, alebo niečo v tom zmysle), môže to však znamenať aj way you represent yourself a v tomto kontexte to zrejme myslia), nosia rôzne legíny, obtiahnuté tielka...a všetci zväčša vyzerajú takmer rovnako. V tomto článku sa auparkových detí
zastáva jeden bloger.
Posúďte sami, aj podľa fotiek, ale podľa mňa sú tieto deti deformácia dnešnej uponáhľanej doby, kde na nich rodičia nemajú čas. Je jasné že sa potom zgrupujú a podobne. Rôzne fotky aj názory iných ľudí na Auparkáčov nájdete aj na tejto stránke.
Som si istá, že v budúcnosti, sa budú za svoje fotky hanbiť, lebo čo raz dáte na internet, tam už zostane. Oni si to však zrejme neuvedomujú. V dnešnej dobe už odmietli veľa ľudí, kvôi nejakým fotkám na internete.
Nie všetci z nich sú však skazení, nájdu sa aj takí, ktorí tam chcú patriť, preto sa správajú ako oni. Ale nie je nič horšie, ako byť milovaný za to čo nie ste. Ale zatiaľ si to neuvedomujú. Budem optimistická a dúfam, že sa čoskoro zmenia a budú pristupovať k všetkému zodpovednejšie. Lebo to,
že vás pozná esbéeskár v Auparku, nie je žiadna výhra.
Fotky sú z tejto stránky.

Známky, žiaci a škola

8. august 2014 at 12:57 | Soreia
Dnes (áno, ďalší recyklovaný článok) sa skončila stará éra a začína nová. Môžeme začať s takmer čistým štítom a zopakovať to isté čo minule. S malou dávkou zmeny. S o trochu starším ja. Áno, uhádli ste správne hovorím o novom polroku. Pre mnohých to už neznamená nič, pre niektorých nové naháňanie do učenia a skúšanie, písomky a znova skúšanie (alebo písomky?).
Vysvedčenie však bolo rozdané a nie všetci sa na svojich skvelých známkach podieľali sami. Učitelia aj kvôli vlastnej prestíži, empatii a podobným veciam vyrábajú známky doslova z ničoho.
Ako niekto môže mať so známkami 4,3,1 jednotku sa dá chápať len veľmi ťažko. Ale otázne je, či toto je motivácia

alebo pochovávanie snahy?

Záleží aj na človeku (v tomto prípade na žiakovi), či mu hrdosť dovolí len tak, každý rok prijímať tretiu, štvrtú , piatu či nebodaj šiestu šancu. Prvá skupina si uvedomí, že takto ďalej žiť nemôžu a pokúsia sa mať známku akú chcú nabudúce sami. Väčšina tejto skupiny sú výborní žiaci (nie len bifľoši).
Druhá skupina by sa aj uspokojila s dvojkou (čo je dobrá známka), ale učiteľ o tom nechce ani počuť. Lenže tlačiť niekoho do niečoho o čo mu nejde, nie je práve najlepšia ukážka školy hrou.
Tretia skupina má príliš ambicióznych rodičov, ktorí proste nepochopia, že ich deti sú malé rozmaznané vši (možno som tochu tvrdá, no), ktorých zaujíma možno tak to, kde minúť vreckové. Rodičia sa potom stávajú rôznymi "priateľmi školy" a dobré známky pre ich ratolesti sú na svete. Žiakom to je jedno, rodičia dostanú čo chceli, a škola môže vybudovať nové ihrisko. Všetci sú spokojní.
Štvrtej skupine na známkach záleží asi tak dva týždne pred vysvedčením, kedy chcú dostať len to najlepšie a tvária sa ako anjelici. Isteže, keby tu neboli rodičia a ich tresty, nikomu by na tom nezáležalo.
Samozrejme existuje viac skupín, do ktorých by sa dali žiaci rozdeliť, ale vymenovala som len tie najzákladnejšie.
P.O.: S akými známkami ste skončili vy? Koľko poznáte ľudí v skupinách? Je zlepšovanie známok motivácia alebo pochovávanie snahy?
Na otázky odpovedajte do komentárov. Ďakujem za prečítanie celého článku. :)
P.S.: Už žiadne rozcestníky! (to platí aj teraz! :D)

svet je taký, za aký ho považujeme

17. may 2014 at 11:17 | Soreia
Život je taký za aký ho považujeme.Je to vcelku pravda, pretože každý dostane to čo od života čaká. Je to tak ako vraví Albert Einstein:

,,Sú dva spôsoby ako prežiť život: buď vidíte zázraky vo všetkom alebo v ničom."

Všetko záleží len na uhle pozornosti. Je to tak ako keď prídete do cudzieho mesta a vidíte najmä autá značky vašej krajiny/mesta. Vnímate aj tie iné, ale zameriavate sa predovšetkým na tie vlastné, čo s vami súvisí.
Hovorí o tom jedno príslovie: Na zemi ležia peniaze, stačí ich len zdvihnúť.

Všetko je len o tom ako život vnímame. Ja som za to, že si život teba užívať a nebáť sa smrti dopredu. Pesimisti často hovoria že optimisti s tým ich zmýšľaním ďaleko nepochodia. V krátkom čase sa to môže zdať ako pravda, ale v budúcnosti môžu byť šťastnejší.

Ak budete stále pesimistický ani váš život nebude o nič lepší. Naopak ak budete optimista, budete sa tešiť z každého, hoci aj malého úspechu. Záleží len na uhle pohľadu. Všetky veci totiž akceptujeme, ale z tých miliárd informácií si vyberáme, triedime a filtrujeme tak, že z toho zostane prijateľné množstvo. Ak stojíte v hlučnej miestnosti, kde sa rozprávajú skupiny ľudí a vy sa na žiadnu nesústredíte a niekto povie vaše meno, je veľmi pravdepodobné, že o hneď začujete. Prenikne do vášho vedomia ako blesk. Na meno sa učíme reagovať odmalička, preto naň odpovedáme častejšie ako na iné slová.

Isteže, život ponúka mnoho úskalí, ale my sa máme učiť prechádzať týmito skalami jemne a elegantne, bez väčších problémov.

Nie nadávať na to aký je život hrozný a podobné veci. Treba si ho vážiť. Zamyslite sa nad tým prečo práve vy, si žijete tak, že máte čo jesť a piť, kým iní hladujú a padajú na nich bomby.

+ sources
picture: We♥it

duch v dreve

11. may 2014 at 14:48 | Soreia

V tomto článku sa budem venovať duchovi z dreva, v ktorého nevedomky takmer každý veríte. Ak klopete po stoloch s cieľom aby sa niečo čo ste povedali nevyplnilo, ste praví a nefalšovaní vyklopkávači. Na najprv trochu o slove ezoterika.

Staroba, zdravie a život

10. may 2014 at 20:04 | Soreia
Aby som sa odlíšila od filozofických článkov o starobe, budem písať o pitnom režime v tomto vekovom období. Na konci však je aj malé zamyslenie ;).

Pred niekoľkými rokmi sa začal akýsi boom v tom, že každý hovoril, že musíme veľa piť. A zvlášť starší a chorí ľudia. My, absolútne ovplyvnený akýmisi kváziodborníkmi sme tímto starším ľuďom nútili hocijaké pitivo, zvlášť vodu.
Nedávno som sa dozvedela (a znelo to logickejšie, než to predtým), že starší ľudia by vôbec nemali piť veľa vody, pretože to zaťažuje systém. Dáva to celkom zmysel, čo poviete? Voda sa predsa musí rozniesť po celom tele, musia sa z nej vyselektovať živiny...
A telo pri tom pracuje.
Nie som na to žiaden odborník, ale rozhodne by som mojej babke veľa vody nenútila. Preto si aj spravte vlastný názor. Každému toľko čo je treba. Aj keď osobne s týmto nemám dobré skúsenosti, sama veľa nepijem, stalo sa, že som nevypila nič aj celý deň. K takémuto článku ma inšpirovala christiiinka, majúca článok s podobnou tématikou.

 
 

Advertisement