SPIRITUS: Výbuch (2)

24. august 2014 at 10:57 | Soreia |  spiritus
Tak, a máte tu druhú časť :). Príbeh už je na wattpade, len na blogu to publikujem trochu neskôr.. (musím tu totiž všetky časti a tak pridávať manuálne)..Dúfam, že po tejto časti nebudete zmätenejší než zvyčajne :D.
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tik-tak. Tik-tak. Čas sa začína, stávky uzatvárajú. Spomenie si Amælea?
***
Strieborné hodiny vo vrecúšku z mesačnej kože spadnú na zem. Otvorí Voľnopádové dvere do temnej noci. Špičkou topánky ich posotí do stredu. Padajú. Ich striebristý lesk sa jemne odráža od skiel. Vláda spiritov o chvíľu skončí.
***
Tajuplný príbeh, ktorý vás vtiahne a nepustí.


5:50:20 C
Otvorím oči. Pozriem sa na hodinky kde svieti čas. 5:50. Vtom sa zarazím. Vedela som to. Načo som sa tam potom pozrela?

5:50:40
Odhrniem paplón a nohami sa dotknem zeme. Sedím na svojej posteli, nohou zľahka prechádzam po parketách a prehrabávam sa v myšlienkach. Po pár minútach zabúdam na čo vlastne myslím.

5:51
Dnes očividne nie som vo svojej koži. Neviem prečo som sa zobudila tak skoro. Iste ma museli mátať nejaké nočné mory.

5:53
Pozriem sa na vedľajšiu posteľ. Vďakabohu Bea ešte spí. Neprešlo by mi ak by som ju zobudila. Má štyri roky, no mama hovorí že potrebuje ešte veľa spánku. Bea si to však nemyslí.

5:54
Vchádzam do kuchyne, pretože ma pochytil obrovský hlad. Rodičia sú niekde na služobnej ceste, takže nemáme navarené.

5:54:30
Namiesto pachu korenín, múky a mäsa však zacítim niečo celkom iné. Pach plynu.

5:55
Zamriem na mieste, no po chvíli začnem opatrne kráčať smerom dozadu. Viem, že prakticky čokoľvek môže spôsobiť výbuch. Hoci je tma, v žiadnom prípade nesmiem zapínať svetlo.

5:55:20
Čo najrýchlejšie a najtichšie zobudím Beu. Rodičia by mi neodpustili keby sa mojej malej sestričke niečo stalo.

5:55:40
Hoci by sme mali čo najrýchlejšie vypadnúť, kážem Bee obliecť sa a vziať si pár vecí. Ja som už oblečená a hľadám mobil.

5:55:50
Mám ho! Schmatnem sestru, zatvorím dvere a rýchlo schádzam na ulicu. Vonku nie je takmer nikto. Jedna žena tlačí kočík a akýsi muž sa pripravuje na maratón. Sedemdesiatročná dôchodkyňa venčí psa a zazerá na mňa. Uznávam, v zime nie som najvhodnejšie oblečená, Bea si aspoň vzala kabát. Navyše sme naším vybehnutím určite narušili pokoj rána.

5:56
Vydýchnem si. Teraz musím zavolať rodičom. Vytočím číslo.

5:56:10
Výbuch. Z nášho bytu. Je silný. Silnejší než som čakala. Odstredivá sila nás obe odhodí. Posledné čo vidím je oheň.

1 | 3| 4 | 5
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement