August 2014

Potulky po hviezdach

24. august 2014 at 13:48 | Soreia |  fantasya
Obrovská mačkovitá šelma prechádza po svojej veľkej klietke. Skrz mreže sa veľkými modrými očami zadíva na oblohu a vydá vysoký hrdelný zvuk. "Kiež by som sa tak mohla túlať, tam hore po hviezdach," pomyslí si tigrica.

Zakloní svoju bielu hlavu s cieľom vidieť viac z okúzľujúcej nočnej oblohy. Calla, tak sa tigrica volá, netuší že dnes je Noc splnených prianí.

Vôkol nej sa objavia drobné iskričky, pripomínajúce hviezdy. Calla má stále zavreté oči, preto si ich nevšimne.

Otvorí oči a užasne. Pred ňou je plno hviezd, galaxií a hmlovín. Jagajú sa ako diamanty. "Aká pastva pre oči!" zavzdychá tigrica bengálska.

Pozrie pod seba a vidí iskierky podobné rubínom, ktoré ju unášajú ďalej do hlbočizného vesmíru.


Dúfam, že na vás tento článok vplýval tak pozitívne ako na mňa počas jeho písania :). Napíšte mi, čo si myslíte o zoo, citkusoch a podobne. :) Rada si prečítam vaše názory. :). Obrázok pod textom je taktiež mojej výroby.

SPIRITUS: Výbuch (2)

24. august 2014 at 10:57 | Soreia |  spiritus
Tak, a máte tu druhú časť :). Príbeh už je na wattpade, len na blogu to publikujem trochu neskôr.. (musím tu totiž všetky časti a tak pridávať manuálne)..Dúfam, že po tejto časti nebudete zmätenejší než zvyčajne :D.
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tik-tak. Tik-tak. Čas sa začína, stávky uzatvárajú. Spomenie si Amælea?
***
Strieborné hodiny vo vrecúšku z mesačnej kože spadnú na zem. Otvorí Voľnopádové dvere do temnej noci. Špičkou topánky ich posotí do stredu. Padajú. Ich striebristý lesk sa jemne odráža od skiel. Vláda spiritov o chvíľu skončí.
***
Tajuplný príbeh, ktorý vás vtiahne a nepustí.

SPIRITUS: Zmiznutie (1)

20. august 2014 at 11:30 | Soreia |  spiritus
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tik-tak. Tik-tak. Čas sa začína, stávky uzatvárajú. Spomenie si Amælea?
***
Strieborné hodiny vo vrecúšku z mesačnej kože spadnú na zem. Otvorí Voľnopádové dvere do temnej noci. Špičkou topánky ich posotí do stredu. Padajú. Ich striebristý lesk sa jemne odráža od skiel. Vláda spiritov o chvíľu skončí.
***
Tajuplný príbeh, ktorý vás vtiahne a nepustí.

5:37 'B'
Odchádzam. Slnečné svetlo sa pomaly objavuje na horizonte. Brieždenie. Už bolo načase. Kráčam po chodníku smerom k domovu.

5:39
Otváram dvere do bytu a beriem si bundu, ktorú som nedopatrením zabudla. Rodičia ma netrpezlivo vyčkávajú, ale ja sa neponáhľam. Namiesto toho hľadím na nástenku s fotografiami. Mám tam prišpendlených veľa šťastných okamihov môjho života.

5:40
Dívam sa do Juliettinej tváre. Červené vlasy siahajúce po bradu jej lemovali peknú symetrickú tvár. Vyzerala skvele. Vždy som jej to závidela. Mala prakticky všetko. Skvelú rodinu, bola bohatá, obľúbená, pekná a inteligentná. Len v dĺžke vlasov som ju predstihla. Trpko sa zasmejem. Siahali mi po zadok. Ale aj tak som nemala takú peknú farbu ako mala ona. Farba zapadajúceho slnka.

11:01
Sedíme na ich záhradnej hojdačke a rozprávame sa. Vtom k nám pristúpi jej mama s fotoaparátom.
"Usmejte sa dievčatá," povie s úsmevom.
My sa namiesto toho začneme vyškŕňať a robiť grimasy.
Jej babička nás napomenie: "Správajte sa slušne!" Zároveň nám hrozí palicou.
Smejeme sa ešte viac.
Juliettina mama cvaká a smeje sa s nami.

5:43
Zosmutniem. Už dlho som si nespomínala na túto chvíľu. Bolo to posledný raz, čo som u nich bola na grilovačke. A zároveň posledný raz, čo som videla Juliettinu mamu smiať sa.

5:45
Odídem od nástenky a rýchlo za sebou zavriem dvere do izby. Zľahka zamknem a schádzam po schodoch. Zrazu mám neodbytný pocit, že ma niekto sleduje. Prikrčím sa ako mačka číhajúca na korisť, aj keď mi to je málo platné. Rozhliadam sa dookola, nič však nevidím.

5:46
Preletím pohľadom všetky okná na opačnom bloku na ktoré mám výhľad no nič nevidím. Skúsim šťastie pri priezoroch, ale viem že je to márne. Ak by ma aj niekto sledoval, schoval by sa okamžite ako som spozornela.

5:47
Kto by ma však sledoval? Pocit paranoje zo mňa opadne tak rýchlo ako prišiel. Nič som nevidela, nepočula a nič neviem. Je to najjednoduchšia ochrana, ktorú mám. Nemusím sa báť. Je tu však jedna neodbytná myšlienka.

5:48
Kráčam nižšie a nižšie. "Nie, to je nepravdepodobné," poviem si a premýšľam či si to myslela Julietta. Či mala takéto pocity.

5:50
Vyjdem z dverí a ponáhľam sa k autu. Hlavu mám sklonenú k zemi a preto to zistím neskoro.
Naše auto tam nie je. Zmizlo. A rodičia s ním.

| 2 | 3| 4 | 5

Syri i Kalter | #2

8. august 2014 at 19:00 | Soreia |  clamor

Nový článok do clamoru! :D A navyše sa týka aj toho niekde, o čom som písala v minulom článku. S cestopisným článkom sa ozvem neskôr, prv som tu chcela mať hento ;).
Niečo o tomto mieste: Volá sa Modré oko (Blue eye), po albánsky Syri i kälter a nachádza sa pár kilometrov od Sarandy (čo je veľmi populárne mesto z turistického hľadiska). Tvar oka napovedá farba vody, ktorá je vstrede tmavšia ako zrenica a po bokoch svetlučko modrá ako dúhovka.
Celý tento úkaz je ešte krajší na vlastné oči, veď všetko takto vyzerá lepšie :). Na jednej strane je prístup vliezť do vody, ale je neuveriteľne studená (vlastná skúsenosť :D [a to sa otužujem]). Vodu sme si nabrali tiež a v tej teplote bola príjemným osviežením.
Od anglicky/rusky [nutné podotknúť, že ani jeden z tých jazykov neovládam poriadne] hovoriacej sprievodkyne sme sa dozvedeli, že toto miesto bolo za čias komunizmu navštevované iba elitnými komunistami. Keď sme tam boli prišla nevesta a šlo sa fotiť :D. Jasne vidno ako doba pokročila.
Leží na rieke Bistrici (áno mám to správne :D), ktorá končí v Iónskom mori, južne od Sarandy. Voda vyviera z akejsi diery, ktorá je hlboká okolo 45 metrov. Nevie sa presne koľko to je, môže to byť aj menej alebo viac.
Lokalizácia: Ako som už spomínala miesto je celkom blízko Sarandy. Približne 8 míľ. Ak idete zo Sarandy do (mesta s nevysloviteľným menom) Ghiorgnzzati, budete mať miesto po ľavej ruke. My sme sem išli loďou z Korfu (Grécko). Tak sa sem aj väčšinaludí vlastne dostane. Ak by ste si však nechceli doplatiť výlet na lodi, dá sa tam prejsť aj taxíkom. Zadáte len názov a idete a vraj to nie je ani veľmi drahé. Ale o tom v inom článku, keď budem rozoberať aj južné Albánsko. ;)

Auparkové deti majú SWAG

8. august 2014 at 12:58 | Soreia |  nesmrteľnosť chrústa
Aké ste mali detstvo? Bolo plné hier vonku a bláznenia v prírode? Dnešní dospievajúci to majú inak. Ich život je make-up, móda a nákupné centrá. Och, zabudla som, ešte Facebook.
Na tému týždňa som tentoraz nečítala žiadne články, takže netuším čo ostatní užívatelia píšu. Ja budem písať o dnešnej móde, nákupných centrách a Auparkových deťoch.

Takže neviem či to je takto aj v iných mestách alebo len v Košiciach, ale vytvorila sa tu istá skupina dospievajúcich, ktorí chodia do Auparku a iných nákupných centier.
Tieto Auparkové deti, namiesto toho aby robili záslužné aktivity, sa ponevierajú po kabínkach a WC ( občas sa tam napchajú aj desiati), kde sa fotia a potom hľadajú Wi-Fi, aby to mohli zverejniť na Facebook. Čo sa týka dievčat, na fotkách majú našpúlené pery, prsia von z trička, oči zmachlené...Väčšinou majú tieto dievčatá vyžehlené vlasy a taktiež kilo špirály a make-upu.

Títo auparkáči sa tvária, že majú SWAG (čo by zrejme malo znamenať štýl, ale pôvodne je to skratka od "Secretly We Are Gay" čo znamená sme tajní gejovia, alebo niečo v tom zmysle), môže to však znamenať aj way you represent yourself a v tomto kontexte to zrejme myslia), nosia rôzne legíny, obtiahnuté tielka...a všetci zväčša vyzerajú takmer rovnako. V tomto článku sa auparkových detí
zastáva jeden bloger.
Posúďte sami, aj podľa fotiek, ale podľa mňa sú tieto deti deformácia dnešnej uponáhľanej doby, kde na nich rodičia nemajú čas. Je jasné že sa potom zgrupujú a podobne. Rôzne fotky aj názory iných ľudí na Auparkáčov nájdete aj na tejto stránke.
Som si istá, že v budúcnosti, sa budú za svoje fotky hanbiť, lebo čo raz dáte na internet, tam už zostane. Oni si to však zrejme neuvedomujú. V dnešnej dobe už odmietli veľa ľudí, kvôi nejakým fotkám na internete.
Nie všetci z nich sú však skazení, nájdu sa aj takí, ktorí tam chcú patriť, preto sa správajú ako oni. Ale nie je nič horšie, ako byť milovaný za to čo nie ste. Ale zatiaľ si to neuvedomujú. Budem optimistická a dúfam, že sa čoskoro zmenia a budú pristupovať k všetkému zodpovednejšie. Lebo to,
že vás pozná esbéeskár v Auparku, nie je žiadna výhra.
Fotky sú z tejto stránky.


Známky, žiaci a škola

8. august 2014 at 12:57 | Soreia |  nesmrteľnosť chrústa
Dnes (áno, ďalší recyklovaný článok) sa skončila stará éra a začína nová. Môžeme začať s takmer čistým štítom a zopakovať to isté čo minule. S malou dávkou zmeny. S o trochu starším ja. Áno, uhádli ste správne hovorím o novom polroku. Pre mnohých to už neznamená nič, pre niektorých nové naháňanie do učenia a skúšanie, písomky a znova skúšanie (alebo písomky?).
Vysvedčenie však bolo rozdané a nie všetci sa na svojich skvelých známkach podieľali sami. Učitelia aj kvôli vlastnej prestíži, empatii a podobným veciam vyrábajú známky doslova z ničoho.
Ako niekto môže mať so známkami 4,3,1 jednotku sa dá chápať len veľmi ťažko. Ale otázne je, či toto je motivácia

alebo pochovávanie snahy?

Záleží aj na človeku (v tomto prípade na žiakovi), či mu hrdosť dovolí len tak, každý rok prijímať tretiu, štvrtú , piatu či nebodaj šiestu šancu. Prvá skupina si uvedomí, že takto ďalej žiť nemôžu a pokúsia sa mať známku akú chcú nabudúce sami. Väčšina tejto skupiny sú výborní žiaci (nie len bifľoši).
Druhá skupina by sa aj uspokojila s dvojkou (čo je dobrá známka), ale učiteľ o tom nechce ani počuť. Lenže tlačiť niekoho do niečoho o čo mu nejde, nie je práve najlepšia ukážka školy hrou.
Tretia skupina má príliš ambicióznych rodičov, ktorí proste nepochopia, že ich deti sú malé rozmaznané vši (možno som tochu tvrdá, no), ktorých zaujíma možno tak to, kde minúť vreckové. Rodičia sa potom stávajú rôznymi "priateľmi školy" a dobré známky pre ich ratolesti sú na svete. Žiakom to je jedno, rodičia dostanú čo chceli, a škola môže vybudovať nové ihrisko. Všetci sú spokojní.
Štvrtej skupine na známkach záleží asi tak dva týždne pred vysvedčením, kedy chcú dostať len to najlepšie a tvária sa ako anjelici. Isteže, keby tu neboli rodičia a ich tresty, nikomu by na tom nezáležalo.
Samozrejme existuje viac skupín, do ktorých by sa dali žiaci rozdeliť, ale vymenovala som len tie najzákladnejšie.
P.O.: S akými známkami ste skončili vy? Koľko poznáte ľudí v skupinách? Je zlepšovanie známok motivácia alebo pochovávanie snahy?
Na otázky odpovedajte do komentárov. Ďakujem za prečítanie celého článku. :)
P.S.: Už žiadne rozcestníky! (to platí aj teraz! :D)

Kartotéka

8. august 2014 at 12:56 | Soreia